Integratívne neurovedecké aspekty vzťahovej väzby

Teória vzťahovej väzby patrí k zásadným teoretickým konceptom emocionálneho a sociálneho rozvoja človeka v kritickom období včasného detstva. V teórii vzťahovej väzby sa zásadný význam pripisuje charakteru správania matky/primárnej vzťahovej osoby a jej vnímavosti k potrebám dieťaťa v kritickom časovom intervale a v kritickej kvalite. Len adekvátne vnímavá matka k podnetom dieťaťa s primeranými materinskými behaviorálnymi stratégiami vytvára optimálne podmienky pre kľúčové multiúrovňové neuronálne regulácie nevyhnutné pre zdravý psychický vývin dieťaťa. Výrazný rozvoj moderných neurovied priniesol zásadné poznatky o neuronálnych procesoch, ktoré sa podieľajú na vytváraní systému vzťahovej väzby s unikátnymi interakciami genetických a environmentálnych premenných v unikátnom vzťahu matka - dieťa. Spomedzi týchto kľúčových procesov sa pripisuje mimoriadny význam postupnému vytváraniu schopnosti mentalizácie ako jednej z kľúčových domén sociálneho fungovania človeka. Tieto kritické mozgové procesy možno prirovnať k štrukturálne-funkčnému vyzrievaniu „matrice“, ktorá vytvára predpoklady na rozvoj adaptačných stratégií, emočných regulácií, osobnosti a sociálnej spôsobilosti človeka. Zároveň vytvárajú kritické časové „okno“, kedy môže dôjsť k rozvoju/potencovaniu pro-adaptívnych alebo naopak rizikových faktorov pre psychiatrickú morbiditu v ďalšom živote. Teória je mimoriadne komplexná a svojimi integratívnymi aspektami priamo súvisí s najnovšími zisteniami sociálnych, afektívnych a kognitívnych neurovied a opiera sa o poznatky neurofyziológie, neuroendokrinológie, genetiky, epigenetiky a ďalších vedeckých disciplín.

Kľúčové slová: vzťahová väzba, neurovedy, mentalizácia, vývoj mozgu