Trauma z holokaustu, trauma dvoch generácií

Po tom, čo politický režim slovenského štátu v rokoch 1939-1945 začal po vzore nacistického Nemecka riešiť židovskú otázku, zo Slovenska odchádzali transporty židov do koncentračných táborov v okupovanom Poľsku. Židia boli ešte pred tým zbavení majetku, štátneho občianstva a základných ľudských práv. Tí, ktorí koncentračné tábory prežili a vrátili sa späť do svojich domovov, sa ešte dlho nevedeli so situáciou vyrovnať a mnohí tak neurobili do konca života. Jestvujú dve skupiny preživších holokaust. Jedna, v snahe zabrániť tomu, aby sa ich potomkovia dozvedeli pravdu o tom, čo prežili, svoju minulosť zamlčiavala. Druhá skupina cítila vnútornú potrebu o koncentračných táboroch hovoriť. Nastupujúca generácia s odstupom desaťročí tak prežívala traumu svojich rodičov. Stala sa ich vlastnou traumou. Musia sa vyrovnávať s holokaustom, s minulosťou, ktorá je nemilosrdná a ktorá má pre obe generácie spoločného menovateľa: postihnutie židovstvom.

Kľúčové slová: Slovensko, Židia, koncentračné tábory, trauma