Vyvolanie endogénnych psychických porúch psychickými podnetmi

Analyzovali sa viaceré anamnestické a klinické znaky, ktoré sa dávajú do súvislosti s vyvolaním ataku endogénnej psychickej poruchy psychickými podnetmi, ale nie sú dostatočne spoľahlivé. Diagnóza vyvolanej endogénnej psychickej poruchy psychickými podnetmi môže mať praktický význam, a to pre úvahy o prognóze, ale aj pre terapeutický plán a plán preventívnych opatrení. Časová súvislosť s určitou traumatizujúcou udalosťou môže byť náhodná. Presvedčenie chorého o príčinnej súvislosti vzniku poruchy s traumatizujúcou udalosťou alebo rôznymi problémami môže byť racionalizáciou. Abortívny charakter základnej psychopatologickej štruktúry psychopatologického stavu môže mať endokinetický pôvod, aký býva pri plazivejšom vývoji schizofrénie i depresie alebo iného stavu. Ani výraznejšie patoplastické účinky na obsah patických tém nie sú dostatočným dôkazom vyvolania poruchy, aj keď svedčia o tom, že je väčší podiel endoreaktívnych mechanizmov v patogenéze psychickej poruchy. Najpresvedčivejším argumentom býva vývoj vitalizovanej depresívnej reakcie, aký opísal Kielholz (prípadne analogický vývoj pri iných endogénnych psychických poruchách).

Aj keď je časový odstup od traumatizujúcej udalosti, od pôsobenia psychotraumy je kontinuita cez ťažšiu a neodoznievajúcu depresívnu reakciu prejavením sa obrazu typickej vitálnej depresie. Psychopatologické príspevky k téme patria do staršej literatúry. Zastáva sa názor, že má význam sledovať psychopatologické nálezy aj v súčasnosti, v meniacich sa životných podmienkach a pri súčasnej terapii (lit. 14).