Základy teórie osobnosti podľa R.C. Cloningera

Problematika teórie osobnosti a jej porúch patrí k najkomplikovanejším problémom psychiatrie, psychológie a modernej neurobiológie a problematika liečby porúch osobnosti patrí k najnáročnejším výzvam klinickej praxe. Odhadovaný výskyt porúch osobnosti je 11–23% populácie, pričom sú pre svojho nositeľa aj jeho okolie nezriedka zdrojom distresu a znevýhodňujú ho v spoločenskom uplatnení. Zároveň sú poruchy osobnosti veľmi často spojené so širokým spektrom ostatných psychických porúch ako dispozičný činiteľ k vývoju psychiatrickej komorbidity. Doteraz bolo vytvorených viacero teórií osobnosti, pričom väčšina autorov sa zhoduje, že osobnosť sa skladá z temperamentu, charakteru a inteligencie. Originálnou koncepciou vychádzajúcou z neurobiologických základov je teória osobnosti podľa amerického profesora psychiatrie R.C. Cloningera. V teórii sa temperament považuje za ”hereditárny“ a ”biologický“ základ osobnosti, minimálne ovplyvniteľný faktormi prostredia, zatiaľčo charakter je podmienený najmä sociálnym učením. Temperament je podmienený najmä funkciou procedurálnej pamäti a asociatívneho učenia, charakter sa spája s funkciami deklaratívneho učenia a abstrakcie. Cloninger rozlišuje štyri základné dimenzie temperamentu – harm avoidance (vyhýbanie sa poškodeniu), novelty seeking (vyhľadávanie nového), reward dependence (závislosť na odmene) a persistence (odolnosť), ktoré odvodzuje od funkcie základných neurotransmiterových systémov mozgu. Charakteru zodpovedajú ďalšie tri dimenzie – self-directedness (seba-riadenie), cooperativeness (kooperácia) a self-transcedence (seba-presiahnutie). Osobnosť každého indivídua je potom výsledkom interakcií temperamentu a charakteru. Článok je stručným výkladom základov tejto teórie.

Kľúčové slová: osobnosť, temperament, charakter, Cloninger, vyhýbanie sa poškodeniu, závislosť na odmene, vyhľadávanie nového, odolnosť, seba-riadenie, kooperácia, seba-presiahnutie.