Nové chodníky pre hypnózu

Hypnóza a hypnoterapia má za sebou spletitú históriu plnú omylov, falošných rázcestí a chybných interpretácií. Aj v súčasnosti musí neustále čeliť skresleniam zo strany médií a (nimi ovplyvnenej) laickej verejnosti, ako aj ignorácii a nepochopeniu zo strany biologickej psychiatrie. Deje sa to napriek tomu, že hypnotický stav je už pomerne dobre známy, exaktne definovaný a experimentálne verifikovaný či skúmaný pomocou metód medicíny založenej na dôkazoch. Napriek zaťaženiu minulými názorovými ambivalenciami je účinným psychoterapeutickým inštrumentom, na ktorého horizonte sa črtajú aj zásadné konjunkcie s neurobiologickými a neurovednými smermi. Hovorí sa o zmene génovej transkripcie a aktivácii zif – 268 génu, hľadá sa morfologicko – funkčný základ hypnotickej percepčnej alterácie. Neodisociatívna teória prispieva prácami o „hidden observer“. Najdôležitejšou perspektívou sú neurozobrazovacie vyšetrenia, ktorých výsledky prinášajú zhodné údaje predovšetkým o úlohe ľavej hemisféry a prednej cingulárnej kôry počas hypnózy. Sú množiacimi sa odrobinkami na stole hypnotických objavov, ktoré prinášajú mnohé zistenia o aktivite v senzorických a motorických kôrových regiónoch, bez predchádzajúceho senzorického alebo následného motorického výstupu a ozrejmujú naviazanosť „hypnotických procesov“ na ich biologický fundament.