Vedomie

Z hľadiska vývoja predstáv o ľudskom vedomí psychologické chápanie postupne ustupuje fyziologickému chápaniu. Zaslúžilo sa o to niekoľko experimentálnych a klinických pracovníkov a mysliteľov, ale predovšetkým analýza zmien nervovej činnosti po cielených výkonoch zameraných na definované anatomické štruktúry mozgu v jeho vývojových etapách, hypotalame, limbickej sústave a v neokortexe. Pamäť na najvyššej úrovni mozgu dosiahla v evolúcii samostatné postavenie a predstavuje model sveta subjektu, v ktorom prebieha abstraktné pojmové myslenie nezávisle od reality. Preto vznikla predstava o nehmotnej duši – vedomí.

Základné operátory myslenia, pamäť, hodnotenie podnetu, rozhodnutie o akcii a konaní však platia pre všetky vývojové stupne mozgu rovnako, pretože ide o rovnakú nervovú štruktúru. Obzvlášť operátor vyhodnotenia podnetu pomohol prekonať donedávna uznávaný pilier psychologických úvah o emóciách ako tajomných silách, ktoré motivujú naše správanie sa (obr. 1, lit. 22).