Možnosti využitia koncentratívnej pohybovej terapie v komplexnej starostlivosti o ľudí trpiacich na schizofrénne ochorenia

Cieľom práce je poukázať na význam a miesto koncentratívnej pohybovej terapie (KPT) v komplexnej terapii pacientov chorých na schizofréniu. Existuje veľa teórií vzniku schizofrénie a takmer všetky smerujú k biopsychosociálnemu modelu vzniku ochorenia, ktorý zahŕňa vzájomnú interakciu biologických a  psychosociálnych faktorov.

Pri terapii schizofrénie, ako aj pri prevencii relapsov a recidív sa v súčasnosti využívajú a považujú za účinné hlavne medikamentózna liečba, psychoedukácia a psychoterapia. Jadrom všetkých psychoterapeutických postupov, ktoré sa používajú pri terapii schizofrénie, je posilnenie zdravých častí ”ja“, ktoré sú v psychotických stavoch skryté.

Koncentratívna pohybová terapia je psychoterapeutická metóda vychádzajúca zo základov hlbinnej psychológie, ktorá je vhodným doplnením terapeutických možností pri práci so schizofrénnymi pacientami.

Teoretickým východiskom pohybovo orientovanej práce so schizofrénnymi pacientami je Scharfetterovo ponímanie ego-psychopatológie schizofrénií. Podľa Scharfettera je človek označovaný ako schizofrénny, chorý v celom svojom živom bytí, pričom svoju chorobu prežíva aj ”hlboko v telesnosti“. Scharfetter hovorí o piatich bazálnych dimenziách vedomia ”ja“, v ktorých sú títo pacienti viac alebo menej ťažko, akútne, prerušovane alebo chronicky narušení: porucha vitality ”ja“, aktivity ”ja“, konzistencie ”ja“, ohraničenia ”ja“, identity ”ja“. KPT sa u tejto skupiny pacientov zameriava na posilnenie narušených dimenzií vedomia ”ja“ a prispieva tak k posilneniu integrity.

Skupinová forma KPT so schizofrénnymi pacientami má určité špecifiká, týkajúce sa terapeutického rámca, terapeutického vzťahu, štýlu vedenia skupiny a spôsobu zostavovania terapeutických ponúk.

V praktickej časti práce je opísaná konkrétna skupinová hodina, s popisom ponúk a priebehu skupín a so záverečnou reflexiou. Tak, ako chápanie genézy schizofrénií si vyžaduje pohľad na človeka ako na bio-psycho-sociálnu bytosť, podobne je to s terapiou schizofrénie. Výskumy efektivity terapeutického ovplyvnenia  schizofrénií svedčia pre účinnosť ako biologických metód (napr. medikamenty), tak i psychologicko-psychoterapeutických metód (napr. psychoedukácia, podporná psychoterapia, nácvik sociálnych zručností atď), tak aj terapeutického utvárania prostredia (napr. intervencie vedúce k zníženiu ”EE“). Pri práci s KPT u pacientov chorých na schizofréniu sa potvrdil názor formulovaný už inými terapeutmi, že touto metódou je možné priaznivo ovplyvniť integritu ” ja“ a vzťah k realite.