Vývin psychoterapeutickeho vzťahu v hlbinnej psychoterapii z historického a teoretického hľadiska

Autor podáva v práci krátky prierez historickým a teoretickým vývojom vzťahu medzi terapeutom a pacientom v hlbinnej psychoterapii. V priebehu vývoja hlbinných psychoterapií sa dôraz posúval od skúmania psychosexuálnych konfliktov ku skúmaniu konfliktov vzťahových. K tomuto posunu prispel i výskum raného vzťahu medzi matkou a dieťaťom s preukázaním, že vedúci organizačný princíp vývoja človeka nie je sexualita a slasť, ale potreba bezpečného vzťahu determinujúceho bazálnu sebadôveru a dôveru k svetu a i zdravé, prirodzené sebaaktualizačné tendencie k autonómii. Pozícia terapeuta v psychoterapeutickom vzťahu sa postupne presúva z polohy neprístupného vševedúceho mechanika ľudských duší do polohy aktívneho pozorovateľa, diskutéra, stimulujúceho spolucestujúceho a človeka i so svojimi ľudskými nedokonalosťami.