Chronoterapia afektívnych porúch

Život v priemyselnej spoločnosti mení cirkadiánne rytmy, ktoré sa vytvárali dlhé tisícročia pred tým, než sa začalo používať umelé osvetlenie. Už nežijeme podľa prirodzeného cyklu ročných období. Môžeme si vybrať, kedy budeme zo dňa na deň spať, kedy a ako dlho budeme hore podľa požiadaviek práce, zábavy a podobne.

Súčasný životný štýl degraduje pravidelnosť a synchróniu cirkadiánnych rytmov, ktoré sú pre zdravie a pohodu dôležité. K vedľajším produktom umelej dĺžky dňa patria poruchy spánku, depresia a iné ochorenia.

Z hľadiska cirkadiánnych rytmov posilňovanie každodenného pravidelného správania treba jasne chápať ako upevňovanie sily „zeitgebera“ (časovača). Okrem pravidelného spánku alebo stravovania sú zeitgeberom (hlavne pre periférne hodiny) aj iné pracovné a oddychové aktivity. Pri týchto poruchách sa veľmi dobre uplatňuje psychoterapeutická intervencia, interpersonálna terapia, terapia cestou úpravy sociálnych rytmov, ktorá je špecificky zameraná na stabilizáciu každodenných aktivít. Psychoterapeutické postupy rozširujú možnosti liečby popri biologických metódach a majú sa pravidelne uplatňovať u pacientov s afektívnymi poruchami. Z biologických metód, ktoré sa uplatňujú v liečbe afektívnych porúch sú známe napríklad: liečba svetlom, spánková deprivácia (parciálna alebo úplná). Niekedy ich nazývame chronoterapeutiká.