Emocionálna frustrácia u detí žijúcich v detských domovoch

Cieľom práce bolo zistiť mieru emocionálnej frustrácie, resp. deprivácie u detí žijúcich v detských domovoch a porovnať ju so zisteniami u detí žijúcich v pestúnskych rodinách. Naším cieľom bolo zistiť, do akej miery ovplyvňuje emocionálnu frustráciu, resp. depriváciu dieťaťa prostredie detského domova, v ktorom žije, ako aj miera jeho kontaktov s biologickým rodičom. Analyzujeme a porovnávame výsledky emocionálnej frustrácie, resp. deprivácie aj z hľadiska pohlavia detí. V práci sme využili skúsenosti zo sanácie biologických rodín detí z detských domovov, ktoré sme získali počas deväťročnej praxe v oblasti starostlivosti o deti v ústavnej starostlivosti. V práci ponúkame možnosti, ako eliminovať emocionálnu frustráciu, resp. depriváciu detí žijúcich v detských domovoch. Za prínosnú a najviac osožnú považujeme práve sociálnu prácu s biologickými rodičmi detí v zmysle jej sanácie, podpory a rozvoja rodičovských zručností a kompetencií.

V práci sme zistili, že deti z detských domovov internátneho typu boli viac emocionálne frustrované, resp. deprivované ako deti z detských domovov s rodinným charakterom výchovy. Ďalším zistením bolo, že deti z detských domovov sú viac emocionálne frustrované, resp. deprivované ako deti z pestúnskych rodín. Za najvýznamnejšie zistenie považujeme to, že deti z detských domovov, ktoré mali kontakt so svojím biologickým rodičom boli menej emocionálne frustrované, resp. deprivované ako tie, ktoré kontakt s rodičom nemali.

Potvrdil sa aj predpoklad, že dievčatá boli viac emocionálne frustrované, resp. deprivované ako chlapci (vo všetkých troch skúmaných prostrediach – detský domov internátneho typu, detský domov rodinného typu, pestúnska rodina).