Aktuálne názory na mechanizmus antidepresívneho účinku tianeptínu

Pojem neuroplasticita v spojení s mechanizmom účinku liekov sa používa len niekoľko rokov. Termín pochádza z anglického „neuronal plasticity“, teda doslovne neurónová plasticita, resp. plasticita (schopnosť biologických zmien) neurónov. Tieto neurobiologické zmeny môžu byť rôzne – môže sa jednať o formovanie nových synaptických spojení, formovanie nových neurónov (neurogenéza) a nových gliových buniek.

Vedci sa začali plasticitou neurónov zaoberať na základe výsledkov neurozobrazovacích metód. Mozog dospelého človeka je viac plastický, ako sa doteraz predpokladalo. Neurogenéza, rast a vetvenie dendritov a remodelovanie synaptických spojení v rôznych častiach mozgu prebieha kontinuálne. Nové štúdie opisujú zníženie neuroplasticity u depresívnych pacientov. Na základe toho vznikol nový prístup k patofyziológii depresie: depresia môže byť výsledkom zníženej neuroplasticity v niektorých štruktúrach mozgu, ktoré kontrolujú náladu – hipokampus, amygdala a prefrontálny kortex.

V kontexte s vyššie uvedeným sa významne zvýšil záujem o štúdium farmakologických vlastností a klinických účinkov tianeptínu. Tianeptín má špecifické neurotrofické vlastnosti.