Telo ako partner pre dialóg (z pohľadu psychoterapeuta)

Cieľom tejto práce je analyzovať niektoré vlastné telesné pocity psychoterapeuta a ich vplyv na psychoterapeutickú prácu. Obrazne možno povedať, že táto práca vznikala ako reč môjho tela.

V mojom tele sa mi dosiaľ prebývalo vcelku pohodlne. Poskytovalo mi dostatočný priestor pre žitie a nikdy ma nejako výraznejšie netrápilo, nespútavalo. Nepatrím medzi ľudí, ktorí somatizujú, nemávam migrény, koliky, závrate, náhle seknutia, nebolí ma brucho ani srdce. Poznám však odozvy hnevu, smútku, úzkosti, radosti, hanby. Výraznejšie som bola na svoje telo upriamená ako na objekt vlastne len dvakrát v živote. Prvýkrát v období dospievania a ranej mladosti, keď som si niekedy s radosťou a niekedy ustarost nene všímala každú fyzickú zmenu – vrátane materstva – a cez telo som si uvedomovala svoje potreby, túžby, najmä túžbu byť prijímaná, milovaná, patriť niekam, byť potrebná.