Prenosu a láske v terapii neunikneme

Jedným zo základných princípov psychodynamickej psychoterapie je akceptácia prenosu ako základného zdroja porozumenia v terapii, v ktorej klient inscenuje správanie determinované nielen genetickými, ale aj nevedomými časťami jeho psychického života. Prenos je univerzálnym procesom, ktorý začína pôsobiť od prvého momentu kontaktu klienta i terapeuta.

Posledné vývinové trendy v psychoanalýze (interpersonálne školy) hovoria o tom, že prenos nie je len nevedomým inscenovaním minulých zážitkov a skúseností, ale je spojený aj s reálnym zážitkom s istými terapeutovými charakteristikami. Tak vzniká model prenosu, ktorý je integráciou reálnych charakteristík terapeuta a evokovaných objektových vzťahov klienta z minulosti.

Ak prijímame hypotézu o prenose ako univerzálnom procese v terapii, prostredníctvom, ktorého sa v terapii objavujú pacientove vedomé i nevedomé pohnútky, priania a túžby, tak z tohto procesu nebudú vylúčené ani sexuálne túžby a fantázie, ktoré klient v sebe nosí.