EBN: Problém interpretácie niektorých zistení epidemiologického výskumu

Francis Bacon v spise Nove Organon z r. 1620 hovorí: ”Ľudský rozum je hnaný túžbou, nemôže sa zastaviť, ani si nemôže odpočinúť, ženie sa stále dopredu, avšak márne. . . Naše duše sú posadnuté tajomnosťou prírody, krátkosťou života, klamnosťou zmyslov, nestálosťou úsudku, obtiažnosťou experimentu“ (cit. podľa P. Johnsona, 1999). Múdrosť a univerzálne poznanie antiky neprežilo po prechodnom očarení v renesancii tlak empirizmu a pozitivizmu 17.–18. storočia. A pod vplyvom raného kapitalizmu 19. storočia definitívne zvíťazilo rýchloobrátkové poznanie – vedecké je to, čo sa dá overiť experimentom a vzápätí využiť v priemysle a obchode. Z vied to preto boli hlavne prírodné vedy, z nich fyzika a z nej mechanika. Aj v uvažovaní o kauzalite prevládlo mechanisticko-pragmatické myslenie. Psychiatria sa ako veda etablovala vymedzením deskriptívneho systému psychopatológie a oznámila tým svetu, že už vie, čo chce skúmať a merať. Psychológia ako veda podľa všetkých učebníc vznikla založením jedného laboratória v r. 1879. Kto niekedy videl v Lipsku tie mosadzné hračky, ktoré slúžili psychologickému experimentovaniu, a ktoré sa zmestia do jednej vitríny, žasne nad odvahouWundta a spol. A aplikovaná psychológia – vrátane klinickej – sa presadila ...