Rozhovorové metódy v diagnostike vzťahovej väzby

Teória vzťahovej väzby má svoje korene v pozorovaní správania. Ďalší vývoj teórie sa rozdelil do dvoch rozdielnych tradícií – tradícia sebaposudzovacích metodík a tradícia rozhovorových metód. V súčasnosti sa názory na vzťah medzi týmito dvomi prístupmi rôznia, avšak tieto prístupy nie sú vzájomne zameniteľné. Cieľom štúdie bolo poskytnúť prehľad súčasného stavu poznatkov, nájsť základné charakteristiky rozhovorových metód a preskúmať teoretické pozadie týchto charakteristík. Výsledkom zistení je, že existujú rôzne aspekty analýzy rozprávania – analógia medzi rečovým prejavom a správaním, rečový prejav ako vyjadrenie nevedomia, rečový prejav ako zrkadlo spracovania skúseností.

Kľúčové slová: metódy diagnostiky vzťahovej väzby, koherencia, Adult Attachment Interview, sebaposudzovacie metódy, naratívne metódy

The Attachment theory has roots in observation of behavior. The next development of the theory was conducted in two distinct traditions – the tradition of self-report measures and the tradition of interview methods. There are many different views about the relation between two approaches, however these methods are not interchangeble. The aim of the study was to provide a review of current state of art, to found some core cha-racteristics of interview methods and to explore the theoretical background of these characteristics. The results of this review are: there are different aspects of analysis narratives – analogy between speech and behavior, speech as expression of unconsciousness, speech as mirror of processing experiences.

Key words: attachment measures, coherence, Adult Attachment Interview, Self-reported measures, narratives