Schopnosť odhalenia klamstva - rola teórie mysle, emocionálnej inteligencie a afektivity

Autor: Peter Fico, Anton Heretik, sr.

Súhrn

Doterajšie výsledky výskumov konzistentne reportujú prítomnosť schopnosti prirodzene detegovať klamstvo na úrovni približne 54% (DePaulo et al., 2003). Existuje však aj skupina „detekčných mágov“ – profesionálov, ktorých úroveň presnosti detekcie dosahuje približne 8090% Bond (2008). Iba málo dostupných výskumov sa venuje osobnosti pozorovateľa a jeho osobnostným vlastnostiam, ktoré by mohli byť prediktívne vo vzťahu k úspešnej detekcii. Cieľom aktuálneho výskumu bolo zistiť či existuje vzťah medzi Teóriou mysle (ToM), Emocionálnou inteligenciou (EI), či afektivitou a prirodzenou schopnosťou detekcie klamstva alebo pravdy. Taktiež či detekcia klamstva a detekcia pravdy sú dva rozdielne konštrukty a či existuje rozdiel v presnosti detekcie medzi lowstake a middlestake výpoveďami. Rovnako sme kvantifikovali rozdiely v dosiahnutej presnosti detekcie medzi študentmi práva a študentmi psychológie. Finálny výskumný súbor tvorilo 182 participantov, z toho 135 študentov práva a 47 študentov psychológie. Priemerný vek v skupine bol M= 24,3, SD= 1,61. Participantom bolo premietnutých 12 videí v dvoch klastroch – lowstake výpovede a middlestake výpovede, kde v každom klastri bola polovica výpovedí na videu pravdivá a polovica klamlivá – a následne administrovaná séria testov na ToM, EI a afektivitu. Z jednotlivých faktorov sa ako významne ovplyvňujúca detekciu klamstva potvrdila subškála EI Vnímanie emócií. Pri detekcií pravdy sa nám nepotvrdil žiaden faktor ako prediktívny. V kontradikcii s predchádzajúcim výskumom sa nám nepreukázala presnosť v detekcii klamstva signifikantne vyššia ako úroveň náhody, ale ako signifikantne nižšia. Praktickým a teoretickým implikáciám sa venujeme v diskusii.

Kľúčové slová: odhalenie klamstva, sociálna kognícia, afektivita, emocionálna inteligencia.

Čítajte článok